Slovenský raj patrí k našim najvýznamnejším oblastiam turistiky a cestovného ruchu s výnimočnými prírodnými krásami a hodnotami.

Zo Spišských Tomášoviec vedie cesta na terasu známeho Tomášovského výhľadu (680 m), ktorý predstavuje skalnú galériu v južnom svahu Ludmanky s výhľadom na Prielom Hornádu a dolinu Bieleho potoka. Bralo patrí k vyhľadávaným miestam horolezcov. Z údolia Trsteného potoka pokračuje turistický chodník na Skalu útočiska – Lapis refugii, neskôr premenovaná na Kláštorisko (744 m). Predstavuje rozsiahlu planinu v hrebeni spájajúcom Čertovu sihoť s poliankou Glac, turistické centrum Slovenského raja. Kláštorisko predstavujú už len ruiny, zvyšky múrov kedysi slávneho Kláštora. Nad jeho vchodom víta návštevníkov vyobrazená ľudská lebka s nápisom „Memento mori!“, čo znamená, Pamätaj na smrť. Kláštor je najstarším kláštorom na našom území vybudovaný v roku 1305. Kláštorisko je ideálne východiskové miesto pre uskutočňovanie turistických prechodov tiesňavami Piecky, Kyseľ, Sokoliou dolinou, Glackou cestou, k rokline Suchá Belá, na Podlesok a popri toku Veľkej Bielej vody k osade Hrabušice – Píla (581 m). K Veľkému vodopádu vedie cesta cez skalný výšvih a mostíkom pokračuje nad exponovaným riečiskom z rozvetvenej doliny pravou vetvou k Terasovému vodopádu. Od ústia Sokolej doliny (572 m) stúpačkami a rebríkom ku Skalnému vodopádu a zanedlho k najväčšiemu vodopádu Slovenského raja, Závojovému vodopádu. Jeho prekonanie si vyžaduje výstup exponovaným rebríkom, mostíkom a sústavou rebríkov v kolmej stene. Z vyhliadkového mostíka cez druhý zlom vodopádu, ktorý je skutočne obdivuhodný, stúpačkami k jeho tretiemu zlomu a širšou časťou doliny k Vyšnému vodopádu. K vrcholu Sokolskej doliny vedie zvlnený terén širokou lesnou cestou, neskoršie aj okrajom Malej poľany na Glaci.
Zaujímavý bol aj prechod druhou časťou Prielomu Hornádu roklinou Suchá Belá pri ústí Kláštorskej doliny. Stúpačkami v skalnom rebre nad riekou Hornád cesta vedie k skalnému odtrhu v úseku nad Večným dažďom, za ktorým je odpočinkové miesto Zbojnícky kút. Reťazovým mostom sa prechádza na druhý breh Hornádu, lesom a opäť stúpačkami k Mníchovej jaskyni. Cesta na Podlesok vedie lesom a lúkou po opustení hrdla Hornádu pri ústí Veľkej Bielej vody. Ďalej nasleduje exponovaná tiesňava Suchá Belá. Za riečiskom a lávkami je začiatok Misových vodopádov. Prekonaním obrovského rebríka, stúpačkami a lávkami cez najužšie miesto rokliny sa otvára Okienkový vodopád. Rebríkom cez Skalné okno nasleduje Korytový a za ním Bočný vodopád. Výstup v týchto miestach predstavuje zajatie prekrásnymi skalnými scenériami, terasami a kaskádami s hukotom valiacich sa vôd v rôznej sile a intenzite. Okolo studničky, jedného z prameňov Suchej Belej, cesta končí na vrchole doliny vo výške (959 m).
Cesta z Kláštoriska naprieč Slovenským rajom do Dobšinskej ľadovej jaskyne vedie cez Glac (990 m) bývalú horáreň, krajinkársky zaujímavými úsekmi Stratenskej píly (785 m), dolinou Veľkého a Malého Zajfu, odkiaľ už vidieť Havraniu skalu. Od prírodnej turistickej zaujímavosti Občasného prameňa (960 m) cesta pokračuje okolo menších jaskýň na vrchol Havranej skaly (1153 m), ktorá poskytuje krásne výhľady na veľkú časť Slovenského raja a Vysoké Tatry. Po zostupe zo skaly putovanie Slovenským rajom pokračuje romantickým Stratenským kaňonom, úsekom horného toku Hnilca, popri Stratenej a končí v obci Dobšinská ľadová jaskyňa.

^{Tomášovský výhľad}

Kláštorisko

Kvety jesene.

Za poznávaním prírody a histórie Slovenského raja.

Náučný pamätník.

Nákres kláštora.

Zvyšky historickej pamiatky.

Krása jesennej prírody.

Hornád

Slovenská ľudová architektúra.

Tiesňavou Piecky.

Kaskády vodopádov.

Vápencové jaskyne.

Na ceste k Závojovému vodopádu.

Pohľad na Havraniu skalu.

Krásne výhľady z Havranej skaly.