Dejinami Tekovského regiónu turistov sprevádzal PaeDr. Pius Biely, autor knižnej publikácie Milénium Tekova, ktorá vyšla v septembri minulého roku.

Tekovská stolica tvorila kedysi pomerne rozsiahle územie. Svoje pomenovanie dostala po bývalom hrade Tekov, ktorý strážil brod cez rieku Hron. Stolica mala jednu zvláštnosť, že jej sídlo sa viac krát premiestňovalo. Starý Tekov ležiaci na ľavobrežnej nive Hrona sa spomína už v 11. storočí v zakladajúcej listine Svätobeňadického opátstva. Existoval už oveľa skôr a ovládal staré osídlenie územia pri hornej Žitave, ktoré sa stalo súčasťou Tekovskej stolice so strategickým významom vstupnej brány na Pohronie. Po vybudovaní hradu v Leviciach v 13. storočí sídlo Tekovskej stolice v Starom Tekove prešlo pod majetok panstva mesta. Tekovský hrad bol v roku 1663 tureckými vojskami spustošený. Tekovská stolica začas zasadala v Topoľčiankach, ale neskôr už definitívne prešla do Zlatých Moraviec. Do jej správy patrili aj hrady v údolí Hrona Šášov a Revište. Tretím hradom bol Hrušov, avšak najdôležitejšou pevnosťou bol Gýmeš, ktorý hospodársky najviac ovládal celé územie.

Levický hrad chránil prístup do stredoslovenských banských miest a bol počas protitureckých vojen kľúčovým oporným bodom. Po dobytí Budína spevnili Levický hrad hradbami, ale napriek tomu ho Turci v roku 1663 dobyli. V roku 1696 bol požiarom poškodený a zdemolovaný. O sedem rokov neskôr ho obsadili vojská Juraja Rákociho a držali v panstve do roku 1708. Renesančná bašta a budova kaštieľa sa zachovali a v súčasnosti sú sídlom Tekovského múzea.

Erb Tekovskej župy. Levický hrad bol strategickou baštou Tekovskej župy.

Tekovské múzeum

.

Turisti sa zoznámili s mnohými historickýmmi zaujímavosťami okolo tureckých vpádov na naše územie.

.

V levickom okrese turisti navštívili aj zachovalé originálne dedičstvo skalných obydlí Brhlovce. Stredoveké kamenné obydlia sú jedinými svojho druhu v celej Európe. Nešlo o skrýše pred Turkami, ale o prakticky riešené bývania chudobných ľudí. Sopečná hornina tu nebola príliš odolná a dala sa ľahko opracovávať. Brhlovce sú súčasťou Tekovského múzea v Leviciach.

.

Európska atrakcia skalných obydlí v Brhlovciach.

.

Cestou do Pukanca sa turisti zastavili v obci Psiare a zoznámili s históriou obranného slovanského valu na bralnatom Krivíne. Hradisko v Slovenskej bráne, so stopami po obydliach, je oveľa staršie ako Slovania.

V starom baníckom meste Pukanec navštívili známeho hrnčiara 88 ročného Jána Kőnyvea. Bývalé slobodné kráľovské mesto, ktoré vzniklo v 13. storočí ako strieborná baňa. Keď mesto v 16. storočí najviac rozkvitalo, začali ho napádať Turci. Do pukanského banského revíru patrili aj bane v Devičanoch, Bohuniciach, Jabloňovciach a Tekovskej Breznici. Najvýznamnejšou bola Biela baňa. Baníctvo okolo Pukanca zaniklo v roku 1875. Okrem baníkov tu žili aj remeselníci, najmä garbiari a hrnčiari.

.

Na návšteve u hrnčiara Jána Kőnyvea.

.

Ďalšou zastávkou putovania po bývalej Tekovskej župe bol Hronský Beňadik. Na námestí starého benediktínskeho opátstva turistov privítal starosta obce Stanislav Lopúch. Kláštor s kostolom, chátrajúca perla Pohronia, je Národnou kultúrnou pamiatkou a druhou najväčšou gotickou stavbou Slovenska. Bol postavený v druhej polovici 14. storočia a počas tureckých nájazdov opevnený. Zaujímavá bola návšteva interiéru kostola so sprievodcom a oboznámenie sa so vzácnymi gotickými plastikami, liturgickými predmetmi a freskami. Ďalej s kryptou Štefana Koháryho vybudovanou koncom 17. storočia, s Božím hrobom, ktorého vzácne časti sa nachádzajú v Maďarsku. Kláštor v súčasnosti obhospodarujú saleziáni.

.

Návšteva kláštora v Hronskom Beňadiku.

.

V Novej Bani turisti navštívili pôvodne gotickú pevnosť z druhej polovice 14. storočia, v ktorej sa dnes nachádza múzeum. Mestečko ležiace medzi pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy je jedným zo siedmych históriou opradených bohatých stredoslovenských baníckych miest. Keď sa na týchto miestach objavilo zlato, vznikla tu banícka osada. Drahý kov sa spočiatku získaval ryžovaním, neskôr dobývaním rúd. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1337. Mestom sa stala pravdepodobne v roku 1345, keď baníckej osade Kőnigsberg udelil kráľ Ľudovít I. Veľký mestské práva. V múzeu je uložená celá história baníctva, ktorého úpadok sa začal prejavovať v roku 1800 a o sedem rokov neskôr definitívne zaniká. Je tu uložená i celá geologická dokumentácia najmladšej a najzachovalejšej sopky na Slovensku s exponátmi čadičov a ostatných lávových hornín. V Novej bani bola rozvinutá i výroba mlynských kameňov.

.

V novobanskom múzeu.

.

Na záver podujatia sa v Novej Bani stretli turisti pri príjemnom posedení a pohostení so starostami obcí Novej Bane a Hronského Beňadika Ing. Jurajom Schvarczom a Stanislavom Lopúchom.V programe bol premietnutý videozáznam zo Slovenského zrazu cykloturistov v Zlatých Moravciach, ako aj upomienkový večer s jubilantmi. Poďakovanie za vydarené turistické podujatie patrí predsedovi MO KST Ľudovítovi Chládekovi a PaeDr. Piusovi Bielemu, za odborný doprovod Po stopách Tekovskej župy.

.

Záver podujatia pri spoločenskom posedení s jubilantmi a starostami obcí.

.