Dnes je vraj svet plný možností, nie ako kedysi. Do nášho života prináša množstvo nových vecí a hranice možností sú neustále širšie. V stálej honbe za niečím novým sme unavení, znechutení a nadávame na život.
Dnešná rýchla doba núti jednotlivca vedieť sa rýchlo rozhodovať, no vážnosť konania a jeho následky sú často vedľajšie. Čo urobíme dnes, nemusí vzhľadom na neustále sa meniace trendy či ideológie, zajtra znamenať to isté. Že si treba školu z dlhodobého hľadiska starostlivo vybrať? Nie, veď kedykoľvek ak sa mi nebude páčiť, alebo mi nebudú vyhovovať pravidlá ju môžem zmeniť.
Že sa vytráca z nášho života schopnosť správneho rozhodovania? Možno asi preto, že žijeme v dobe slobody a demokracie, v dobe neobmedzených možností. Podceňujeme silu rozhodnutia na celý život, veď pred oltárom niekomu povieme „áno“, a keď nám partner z nejakého dôvodu prestane vyhovovať, nájdeme si iného. Že dnes máte strach? A z čoho? Veď z každej strany je počuť o tom, ako môžeš byť čím chceš, robiť čo chceš a kedy chceš.
Svet nám vraví, aby sme sa ničoho nebáli, dnes môžeme mať všetko. Nemáme peniaze? Žiaden problém, požičajú nám a my si v záujme akútnej záchrany nášho životného štandardu nevšímame, že niekomu to takto asi vyhovuje. Úver za úverom a darmo by sme čakali, že sa nás niekto spýta, či sme si to poriadne premysleli.
Povrchnosť vládne všade, nielen v našom správaní. Niektoré ideológie nám dokonca ponúkajú ako samozrejmosť už aj zmenu toho, čo je nám dané tak povediac od prírody. Vraj je iba na nás, či sa rozhodneme byť ženou alebo mužom.
Ak vlastníme psíka, mal by nám prinášať radosť. Ak mu necháme prílišnú voľnosť a všetko mu dovolíme, prerastie nám cez hlavu a vznikne veľký problém. Jednoducho nedáme mu najavo, že určité veci nesmie. Budeme mať rozhryzené topánky, zjedenú večeru, zničený nábytok a nakoniec môžeme prísť aj k úrazu. Ale ak si stanovíme jasné hranice spolunažívania, život so psom sa stane radostným bez strachu z nepredvídaných udalostí. Kupujeme si ho často len preto, lebo ho majú ostatní, a keď nám už z nejakého dôvodu začne prekážať, tak behá po uliciach. Kde zostala zodpovednosť za činy, ktoré robíme? Ak nám niečo nevyhovuje alebo nás to prestane baviť, jednoducho to vymeníme, a je úplne jedno, či je to manžel, pes alebo auto.
Tempo života je privysoké a preto ľudia túžia mať všetko a hlavne rýchlo. Či sú to raňajky, vodičský preukaz alebo veľké bicepsy ako kulturista. Ale s tým ide ruka v ruke aj povrchné vnímanie všetkého. Čím menej snahy na niečo vynaložíme, tým menej si to vážime. A že si dnešná mládež nič nevie vážiť? A kto ich to naučil, resp. nenaučil? To staršia generácia má tú moc vychovávať nové, tak kde nastala chyba? Neobmedzené možnosti dnešného sveta sú priširoké na to, aby sme dokázali byť pripravení na všetko. Nekladieme dôraz na city, pocity a intuíciu. Prečo aj, veď všetko sa mení a všetko je povolené. Sme iní, jedineční! Preto je to super! Dnešná doba nám už nevraví choď a začni sa formovať. Bráni nášmu rozvoju, káže nám žiť a neriešiť naše chyby, iba prezentovať všade a na plné ústa svoje názory. A nikoho nezaujíma či je to správne alebo nesprávne. Aristoteles, Platón a pod. boli ľudia, ktorí mali v hlave oveľa viac než ostatní. Učenci, filozofi, ktorí sa tak nenarodili, vybrali si ich ľudia, pretože boli učení, múdri, formovaní životom.
Nedávno sa mi náhodou dostal do uší zaujímavý príbeh. Jeden starší spisovateľ podával mladému písací stroj. Ten však mal v ruke notebook a povedal, že ho nepotrebuje, lebo počítač je lepší. Starší mu odpovedal, že v počítači môže hocikedy vymazať čo sa mu nepáči, ale na písacom stroji sa to nedá a pri písaní musí veľmi rozmýšľať, aké slová použije. Presne takto je to dnes so všetkým. Preto sú dnes ľudia takí ľahkomyseľní a nerozhodní. Čo napíšu, môžu hocikedy bez výčitiek vymazať alebo zmeniť. Ale akú hodnotu potom majú tie slová ktoré píšu?
LF
